reklama

Môj bežecký vrchol sezóny - Krasňanská Kúria

Opäť mi nedalo a musel som sa v nedeľu zúčastniť najkrajšieho bežeckého podujatia - Krasňanskej kúrie. Keďže je to naozaj najkrajšie bežecké podujatie, ktoré poznám, stalo sa pre mňa vrcholom sezóny. Ak ja nie výkonnostným (také už nemávam :(), tak aspoň všetkým ostatným. Trať, atmosféra behu, organizácia, značenie ... Po letnej edícii tohto behu (vtedy som konečne zabehol pod 1:30, konkrétne 1:29:52) som sa dušoval, že v jesennej edícii, t.j. včera prekonám ďalšiu hranicu, a síce 1:29. No a dopadlo to takto ..

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Už v sobotu náš domáci "iľkomer" ukazoval, že v nedeľu bude pekné počasie, navyše to ohlásili aj v médiách, tak som sa tešil, že na krasňanskej kúrii budeme mať parádne počasíčko, čo nám hádam zahrá do karát.
Nuž a Peťo Dolák opäť nesklamal a pripravil pre nás počasíčko ako z partesu. Krásna čistá obloha, nie príliš teplo, nie príliš zima, tak, ako to vie len on. Trošku sme mu my bežci urobili škrt cez rozpočet tým, že nás prišlo viac, ako očakával. Vopred sa mu prihlásilo 60 bežcov a on teda počítal, že celkovo by sa na štart mohlo postaviť okolo 90 ľudí. Pravda však bola taká, že nás prišlo slušne cez sto (127) a prihlasovanie teda trvalo o pár minút dlhšie ako sa pôvodne predpokladalo (týmto sa Peťovi verejne ospravedlňujem, že som sa neprihlásil vopred a takto sa prihlasujem na každú edíciu kúrie na najbližšie dva roky).
Mňa však nič nemohlo rozhádzať, keďže som mal v hlave len svojich 1:29. Štart sa o pár minútiek posunul a cca 9:40 sme už všetci stáli pripravení vyraziť zo štartovej čiary.
Stlačil som štart na zapožičanom Garmin Forerunneri 310XT a pustil som sa do behu. Prvý km mi garminky namerali za 4:30, čo sa mi síce zdalo dosť rýchlo, ale do istej miery to bolo spôsobené aj tým, že som sa snažil, aby mi istí ľudia príliš neušli hneď v úvode (istí ľudia v tomto prípade konkrétne znamená Jano Dolák :)) Tušil som, že má natrénované a že skončiť v cieli zároveň s ním by mohlo znamenať, že cieľ bude splnený.
Jano bol síce predo mnou, ale stále na dohľad, viac ako nejakých 100-120 metrov mi neušiel. Od druhého km som bežal spolu s Vladom Cíchom a Jana sme stíhali. Vlado je starý vlk, ktorého na trati ťažko niečo rozhádže a vedel som, že bežať s ním je zárukou stabilného tempa a navyše tempa kvalitného, keďže v posledných rokoch ma permanentne bez problémov poráža.
Na druhom km som sa ešte mierne prekvapil, keď som zistil, že značenie kilometrov je úplne iné ako merajú Garminy. Posun bol cca 330 m, t.j. kým garminy ukazovali už 2330, na ceste sa objavil ešte len druhý kilometrovník. Ďalšie kilometrovníky už boli vždy po 1000 m, len tam ostal ten rozdiel 330 m. Ďalšia disproporcia nastala okolo 11. km, kde rozdiel narástol už na 450 m. Budem sa musieť Peťa spýtať, čím meral vzdialenosti on, lebo určite to tiež robil nejakým džípíeskom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Takže Peťo mi už povedal čím to je. On začína merať vzdialenosť až od brány do viníc, kde je nultý km. Je to preto, že štart nebýva vždy na tom istom mieste. Niekedy je na kúpalisku (väčšinou) ale už bol aj na štadióne o cca 150 m ďalej.

Keď som vybehol na Pánovu lúku (po 5. km), tak som tam dobehol Jana, ktorý sa občerstvoval vodou, odtiaľ sme teda bežali spolu (keďže ja som tu ešte nepil). O chvíľku sme dobehli aj Vlada (to preto, že sme bežali dole kopcom a takáto gravitačná forma pohybu mi celkom ide) a za ďalších asi 500 m ešte jedného bežca. Najbližšie asi 2 km sme teda bežali vo štvorici a tempo sme mali celkom slušné (pod 4:30 na km). Bolo to celkom fajn, kým neprišlo krátke stúpanie popri altánku na mieste kde sme prekrížili Peknú cestu. Tu som prvý a jediný krát rezignoval na beh a tento krátky strmáčik som vystúpal chôdzou. Ostatní traja ma na chvíľku predbehli, ale keď kritické stúpanie prešlo, rýchlo som sa k nim dotiahol. Potom sme sa blížili k ďalšiemu stúpaniu (na 8. km), ktoré som ešte nikdy nevybehol bez prestávky, tak som ostatných spolubežcov trošku predbehol, aby som si urobil maličký náskok, lebo som predpokladal, že opäť budem nútený prejsť do chôdze aby som sa vôbec dostal hore.
Bol som náramne prekvapený, ako ľahko som sa dostal hore bez toho, aby som prestal bežať. Hneď som začal hľadať výhovorky, ako je to možné a momentálne to pripisujem tomu, že jednotvárne tréningy rovnakou rýchosťou len na rozdielne dĺžky som zmenil a raz týždenne robím krátke rýchle úseky, raz dlhší rýchly beh a raz voľný beh bez veľkej námahy. Dokonca ani srdcová frekvencia nejako nevybočila mimo normál (okolo 180), takže musím rozlúsknuť záhadu vybehnutia do kopca bez prestávky. Od letnej verzie kúrie som totiž bežal v kopcoch len raz a to v Častej na mrazníckych chodníčkoch.
Takže namiesto toho, aby ma v tom kopci ostatní traja dobehli som im tam poriadne ušiel a ďalšie rovinatejšie úseky trate som si už začal vychutnávať.
Deviaty, desiaty a jedenásty km sa bežia takmer po vrstevnici, tak som si to hasil a predbehol som ešte jedného bežca, dokonca chvíľami som pred sebou videl Peťa Novotného, no ale to už je úplne iná kategória bežcov ...
Na ďalšej občerstvovačke na cvičnej lúke som sa občerstvil ionťákom a už som sa rútil dole kopcom v ústrety päťbojárskym chodníčkom na druhej strane hrebeňa malých karpát. Oproti medzičasu z letnej kúrie som už teraz mal asi dvojminútový náskok a veril som, že do cieľa si ho udržím. Bola to motivácia navyše, keďže už som pred sebou nevidel žiadneho bežca a motivovali mal len garminy, keď mi pípli ďalší km.
Beh po žltej značke bol opäť príjemný, potešila aj krátka pasáž v ihličnatom lesíku, čo bol zase trošku iný, ale stále veľmi "kĺby friendly" povrch.
Asi 100 m pred cieľom som sa obzrel a uvidel som za sebou finišovať bežca cca 15 m za mnou a veru mal som čo robiť aby som jeho nápor odrazil. Tu mi garminy namerali aj najvyššie tempo z celého behu a síce 2:19/km, čo naozaj v mojom prípade predstavuje šprint.
Veľmi som sa potešil, keď som v cieli na hodinách videl výslednýc čas 1:27:29. Cieľ sa mi teda podarilo splniť, dokonca nad moje (aj keď nie Ľubošove, ktorý odo mňa žiadal 1:25) očakávanie. Len na doplnenie, keby som bežal s Janom, pravdepodobne by som si cieľ splnil tiež, jemu sa totiž časomiera zastavila na 1:29:01 a keby sme boli dvaja, tak ten finiš by nás posunul k lepšiemu výkonu.
Cieľ pre ďalšie vydanie kúrie je teda jasný - pokoriť 1:27 a tento cieľ si vytyčujem aj pre polmaratón v rámci MMM čo nebude síce jednoduché ale niet sa na čo vyhovároať, treba makať :)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No a kto by si chcel pozrieť podrobne, ako vyzerali namerané hodnoty môjho behu, nech sa páči: http://connect.garmin.com/activity/13736692

František Földeš

František Földeš

Bloger 
  • Počet článkov:  46
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Bežec, futbalista ale predovšetkým svetoobčan. Zoznam autorových rubrík:  rodinašportpolitikaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu